Druhýkrát za posledné tri roky sme vo finále! Prípravy začínajú ihneď po semifinále s Dunajskou. Finále sa hrá na Národnom štadióne so Slovanom Bratislava, čo sa nám nezdá úplne v poriadku, ale berieme to ako fakt. Odhodlane sa postavíme aj ku 500 kusom lístkov, stredajšiemu termínu a relatívne skorému začiatku zápasu na 4 hodinovú cestu. Proste, je to finále Národného Pohára, tu už netreba skrývať fanatizmus.
Začíname s objednávkou čiernych výjazdových tričiek v štýle Army 500 a taktiež začíname s realizáciou choreografie. Predaj lístkov prebieha na termín zápasu celkom dobre, neodradí nás ani možnosť zrušenia zápasu a neistota pri druhej vlne Corona vírusu. Časy, keď nás išlo na pohár 2500 ľudí so zavareninami zadarmo sú dávno preč. Začiatky sú tažké, akoby povedal klasik. K lístkom sa teda dostávajú ľudia, ktorí naozaj chcú nechať v Bratislave srdce a dušu za Ružu.
V deň zápasu nás čakajú pristavené 4 autobusy ktoré sa zpĺňaju rýchlo. Cesta ubieha v pohode, a naozaj oproti masovkám z minulosti, ani jedna zavareninová flaša, ľudia su disciplinovaní, nikto sa nezgrcá na prvej pumpe (a nemám to potvrdené, ale myslím, že ani za celý výjazd, čo je rekord). Po vlastnej osi smeruje ešte ďalších 100 fanúšikov, a 20tka ultrasákov z okolia Bratislavy nás čaká pred sektorom. Celkovo nás teda turniketmi do sektora hostí prechádza zhruba 300. Na hlavnej tribúne je odhadom ďalších 200 Ružomberčanov. Na našu prvú návštevu v Bratislave od incidentu na Pasienkoch, dobré.
Sklamalo nealko pivo v bufete, debilný sektor a sieť, na druhej strane dobré riešenie sedačiek so zábradlím v sektore hostí. Na začiatku zápasu sa prezentujeme plachtou s Jurošíkom, ktorý v ruke drží racu a transparentom „Bohu dušu a nám Pohár“ – pozmenenou známou hláškou tejto rozprávkovej postavy. Následne sú odpálene oranžové a čierne dymy, ktoré opticky zapĺňajú celý sektor. Nami je zaplnený hlavne stredný sektor, a to v každom druhom rade z dôvodu Covid opatrení, no fandeniu to moc neubližuje. Od začiatku ideme, ako sa na Finále Pohára patrí, keďže ten výhľad zo sektoru je fakt na hovno, všetci sa venujú fandeniu. Hráči ustoja nátlak prvých 20 min. a je tu polčas.
Na druhý polčas sa zbierame trošku neskôr, kedže je nás 300 a dostali sme jeden bufet, a mnohí tak nezachytia ani gól po penalte v našej sieti. Oveľa viacej nahecovaní začíname s fandením a osobne môžem povedať, že je to jeden z naších najlepších výkonov na ihriskách súperov. Hráči posledných 10 minút dobýjajú bránu Slovanu, no neúspešne. Po zápase počkáme na odovzdanie cien a musíme naozaj poďakovať hráčom za neskutočný výkon a množstvo síl, ktoré tam spolu s nami nechali, ale opäť so Slovanom 0:1 boa. Po zápase sú pristavené autobusy a pár ľudí ich nestíha, keďže sme do nich Policajtami exportne rýchlo nahádzaní, a tak sa dopravujú za Bratislavu taxikmi. Výjazd končíme na Liptove o 12 hodín po tom, čo sme z neho odišli.
Domáci sa choreografiou neprezentovali, čo je na Finále pohára na domácom štadióne po ultras stránke slabšie, ale tak oni vedia lepšie. Vyvesili asi 5 vlajok a v sektore sme o nich počuli tak trikrát. Z vlajok zaujala najmä tá vo farbách SFZ dole hlavou 
Apropo, neprekvapila však SFZ, ktorej Disciplinárna komisia začala stíhanie za vulgárne pokriky, hrubé urazenie SFZ a pyrotechniku. Vulgárne pokriky z nášho sektora neboli, to že SFZ je banda skurvená nie je urážka, ale fakt a pyro, nuž… To zaváňa nedostatočnou usporiadateľskou službou organizátora, ako to zvyknú písať.
Vďaka všetkým, čo tento výjazd zobrali vážne. Veľká vďaka AZS za wzpieranie! Napriek debilnému termínu 3 fanatici na sektore. AZSCP!
Fotogaléria: Svako / Janka / RM
